Kapor obyčajný
Kapor obyčajný (Cyprinus carpio) žije v pomaly tečúcich vodách alebo v rybníkoch. Má vysoké zavalité telo, obyčajne dorastá do veľkosti 50 cm. Našli sa aj obri dlhí 100 cm s hmotnosťou 25 kg. Kapor pochádza z Číny, kde sa chovu kaprov venovali už pred 4 000 rokmi.
Číňania prví prišli na to, že ak prenesú kapriu mlaď z rieky do rybníka, lepšie rastie a dobre sa jej darí. Ryby často kŕmia kuklami hodvábnika morušového, preto moruše lemujú brehy ich rybníkov.
U nás sa kapor obyčajne živí larvami hmyzu, kôrovcami, ale aj červami, rastlinami a potravou, ktorú do rybníkov dávajú rybári. Kaprovité ryby nemajú zuby v čeľustiach, ale v troch radoch v pažeráku. Nimi filtrujú a rozomieľajú potravu.
Rozmnožujú sa tak, že samička kladie ikry do plytkej vody, kde sa prilepia na rastliny. Samček potom v ich blízkosti vypustí mlieč, ktorý ich oplodní. Ako väčšina rýb, ani kapry sa o svoje potomstvo nestarajú.
Najčastejšie sa stretávame s kaprom šupináčom. Poznáme aj kapra lysého (celkom bez šupín), zrkadlového (šupiny má v strede tela) a mnohé ďalšie menej známe druhy. Šupiny, ktoré má kapor, sú pružné, prekrývajú sa ako škridly na streche domu a pokrýva ich tenká pokožka. Na nej je ešte vrstva slizu z kožných žliaz. Sliz chráni ryby pred parazitmi a plesňami.
Kapor nemá vonkajšie uši, zato počuje veľmi dobre. Má aj vynikajúci čuch (pod očami má čuchové jamky), pomocou ktorého sa orientuje, hľadá si potravu, partnera alebo sa skrýva pred nepriateľom. Chuťové poháriky má nielen v papuľke, ale aj na perách, plutvách a pokožke.
Vodné
Vitajte na stránke bednarekovazv.wbl.sk v sekcii Vodné
Úpravu tohto bloku zahájite dvojklikom...
Vodné zvieratá
Po celom území Slovenska môžeme nájsť roztrúsené spoločenstvo vôd, močiarov a brehov vôd, ktoré poskytujú taktiež priaznivé podmienky pre mnohé ryby, obojživelníky a vtáky. Na Slovensku je rozšírený chov rýb v rybníkoch na hospodárske účely. Takýto chov nájdeme v trnavských rybníkoch alebo na východe v Senných rybníkoch. Rozdiely v skladbe vodných spoločenstiev vyplývajú z nárokov živočíchov na vlastnosti vody. Sladkovodné toky a mŕtve ramená riek sú domovom sumcov, kaprov, pstruhov, hlavátok, lipňov, rakov, žiab a korytnačiek. Prudko tečúcim čistým vodám s kamenistým dnom a nízkou teplotou vody sa prispôsobil pstruh potočný, v nižších polohách s miernejšie tečúcou vodou prevláda lipeň tymiánový. Bohatšie je spoločenstvo živočíchov väčších potokov a riek v nižších polohách, ktoré je domovom šťuky, zubáča, sumca, pleskáča plotice.
Na brehoch prameňov a horských potokov Slovenska žije napr. kunka žltobruchá, z vtákov trasochvost horský, rybárik riečny, v nižších polohách trasochvost biely, vydra riečna, ondatra pižmová, užovka obojková. Pomerne bohato zastúpené rozličnými druhmi fauny je spoločenstvo stojatých vôd. Z vodného hmyzu tu môžeme vidieť potápniky, vodomily, ihlice, korčuliarky a vážky. Brehy stojatých vôd sa vyznačujú živočíšstvom veľmi bohatým na druhy, vyskytuje sa tu lyska čierna, kačice, trsteniariky, volavky. Pri riekach majú svoje hniezdoviská aj kačice divé, labute, čajky, bociany. Dôležitými ornitologickými stanicami na Slovensku sú chránené areály vodných nádrží, akými je napríklad Sĺňava na rieke Váh, kde hniezdi niekoľko desiatok druhov vrátane volavky alebo kormorána.
Korytnačka močiarna má svoj biotop v prírodných rezerváciách blízko rieky Latorica na východe Slovenska. Je však zriedkavá a reprezentuje v strednej Európe zvyšok teplomilného živočíšneho spoločenstva .
Vodné živočíšstvo sa nedelí len podľa klímy ale aj podľa čistoty vody, obsahu kyslíka a vodného rastlinstva. Iné vodné živočíchy sa nachádzajú v horských vodných tokoch a iné zas v nížinných tokoch. Z rýb by som spomenul napríklad kapra, sumca alebo karasa. Osobitné živočíšstvo stretávame vo vysokohorských polohách nad hornou hranicou lesa. Z cicavcov je typyckým vysokohorským druhom kamzík a svišť. Z vtákov to je vrchárka červenkavá. Z triedy hmyzu tu žijú motýle.
Kapor obyčajný- Cyprinus carpio
Rozšírenie a výskyt: Pôvodné rozširovanie sazana je obmedzené iba na Dunaj, Volgu a ďalšie prítoky Čierneho a Kaspického mora a Aralského jazera. Vyskytuje sa vo všetkých stojácich a tečúcich vodách okrem pstruhového pásma.
Šťuka severná- Esox lucius
Rozšírenie a výskyt: Šťuka má veľmi široké zemepisné rozšírenie. Vyskytuje sa v Eurázii aj v Severnej Amerike. Nevyskytuje sa v grécku. Osídluje prakticky všetky typy vôd.
Sumec západný- Silurus glanis
Rozšírenie a výskyt: Pôvodné rozšírenie sumca zahrňuje väčšiu časť Europy v oblasti medzi Rýnom a Volgou a tokoch úmoria Aralského jazera v strednej Ázii. Sumec je typicky nižná ryba a vyskytuje sa v priestranejších hlbokých riekach a rozsiahlejších uzavretých vodách.
Zubáč velkoústy- Sander lucioperca
Rozšírenie a výskyt: Vyskytuje sa prakticky v celej Európe. Obyva čiste hlbšie jazerá a priehrady a dolné toky riek a ich ramená.
Úhor európsky- Anguilla anguilla
Rozšírenie a výskyt: Vyskytuje sa vo vodách celej Európy. Obýva všetky typy vôd okrem horských potokov. K nám sa dostáva prirodzeniu cestou povodím Labe, Odry a Vysly. V povodí Dunaja je vzácny.
Jalec hlavatý- Leuciscus cephalus
Rozšírenie a výskyt: Jalec hlavatý je rozšírený vo vodách celej Európy s výnimkou niektorých severských častí. Patrí medzi najbežnejšie ryby a pre svoju dobrú ekologickú prispôsobivosť a pomerne značnú odolnosť voči znečisteniu osídľuje takmer všetky typy vôd. Podhorské, ale aj nižné časti riek mu vyhovujú rovnako ako ramená a stojaté vody.
Karas striebristý- Carassius gibelio
Rozšírenie a výskyt: Pôvodné rozšírenie karasa striebristého nie je jasné. Vyskytoval sa od Európy na východ až po povodie Amuru na Ďalekom výchde. Na našom uzemí sa pôvodne nevyskytoval. Až v šesťdesiatych rokoch 20. storočia prenikol do povodia Dunaja a Tisy. Jeho rozšírenie nadobudlo invázny charakter. Dnes sa vyskytuje v nižných úsekoch takmer všetkých riek, v kanaloch a v uzavretých vodách.
Lieň sliznatý- Tinca tinca
Rozšírenie a výskyt: Nachádza sa vo väčšej časti Európy s výnimkou severnej Škandinávie a riek tečúcich do Severného ľadového oceánu. U nás je rozšírený v Dunaji a dolných úsekoch jeho prítokov, v Latoricci, Bodrogu, ale tiež v niektorých údolných nádržiach.
Pleskáč vysoký- Abramis brana
Rozšírenie a výskyt: Pleskáč vysoký je rozšírený vo vodách celej Európy s výnimkou Pyrenejského a Apeninského poloostrov, juhu Balkánskeho poloostrova, Krymu, Malej Ázie a niektorých častí Britských ostrovov. Osídluje priestranejšie, hlbšie nižné toky, ale aj stojaté vody a priehrady.
Belička európska- Alburnus alburnus
Rozšírenie a výskyt: Vyskytuje sa takmer v celej Európe s výnimkou Škótska, Írska, Krymu, západného Zakaukazka a riek vtekajúcich do Barentsovho mora. U nás sa prakticky vyskytuje takmer všade, najmä v pomalšie tečúcich a stojatých vodách.
Červenica ostrobruchá- Scardinius erythrophtalmus
Rozšírenie a výskyt: je rozšírená takmer po celej Európe. Nevyskytuje sa v severnej Škandinávii a v severnom Škótsku, na Pyrenejskom polostrove a v Grécku. Vyskytuje sa v nižnej zóne všetkých našich riek, ramien a nádrží.
Plotica červenooká- Rutilus rutilus
Rozšírenie a výskyt: Obýva takmer celú Európu a vyskytuje sa aj v sibírskych riekach po rieku Lenu. Patrí k našim najrozšírenejím druhom rýb a vyskytuje sa takmer vo všetkých typoch vôd.
Tolstolobik pestrý- Hypophthalmichthys nobilis
Rozšírenie a výskyt: Pôvodne pochádza z juhovýchodnej Ázie. Nepatrí medzi pôvodné európske druhy. Vroku 1964 bol introdukovaný do vtedajšieho Československa.
Amur biely- Ctenopharyngodon idella
Rozšírenie a výskyt: Amur biely je pôvodne rozšírení na ďalekom východe, a v povodí rieky Amura v Číne na juhu až po Kanton. Do Československa sa amur dostal v roku 1961 z Ruska, kde s jeho chovom začali v 50. rokoch. Postupne bol vysadzovaný do uzavretých vôd, kanalov a rybníkov s cieľom tzv.biomeliorácie, pretožeúčinne likvidoval vodné rastlinstvo. Amur je všežravec. Konzumuje najmä vodné makrofyty, ale i lístie stromov suchozemskú vegetáciu, ak sa k nej dostane V rybničnom chove konzumuje i trávu, zelenú lucernu alebo obilniny V teplej vode skonzumuje denne taký objem rastlín, aký zodpovedá jeho telesnej hmotnosti. Dorastá do dĺžky 1,5 m a hmotnosti do 30 kg. Prirodzený neres sa vyskytuje veľmi zriedkavo. Jeho celá produkcia závisí výlučne od umelého výteru.
Ostriež zelenkastý- Perca fluviatilis
Rozšírenie a výskyt: Vyskytuje sa vo väčšej časti Európy a v časti Ázie. Ostriž patrí k najrozšírenejším rybám a žije v najrozmanitejších typoch vôd. Nemá špeciálnejšie nároky na životné prostredie.
Slnečnica pestra- Lepomis gibosus
Rozšírenie a výskyt: Pôvodne sa vyskytovala vo vodách východnej časti Severnej Ameriky, neskôr sa rozšírila aj do Kanady. V roku 1887 bila introdukovaná do Európy ako akváriový druh. Na Slovensko sa dostala do povodia Dunaja a Tisy z Maďarska. Osídluje pomaly tečúce, stojaté, čisté a dobre zarastené prehriate vody.
Webová stránka bola vytvorená pomocou on-line webgenerátora WebĽahko.sk